Koronakríza spôsobila, že v tretine firiem a organizácií na Slovensku sa hovorí o prepúšťaní. Najväčšie obavy majú ľudia s najnižšími príjmami.
Po rokoch, keď klesal počet nezamestnaných a mnohí zamestnávatelia nedokázali nájsť vhodných pracovníkov, sa situácia kvôli koronakríze zmenila. Pokles ekonomiky spôsobený pandémiou COVID-19 spôsobil, že viacerí stratili svoje zamestnanie. A vlna prepúšťania zrejme ešte neskončila.
Celkovo sa takmer tretina zamestnancov nazdáva, že atmosféra v ich zamestnaní je naklonená skôr k znižovaniu počtu pracovníkov. To, že na ich pracovisku sa bude dokonca škrtať väčší počet pracovných miest, si myslí 5% zamestnancov. Ďalších 24% predpokladá, že v ich práci dôjde k prepúšťaniu, ale počet prepustených bude skôr nižší.
Opačnú atmosféru na svojom pracovisku vníma desatina pracujúcich. V spoločnostiach alebo organizáciách, kde pracujú, sa hovorí o zvyšovaní počtu pracovných miest. Dve percentá zamestnaných sú presvedčení, že ich spoločnosti budú prijímať dokonca väčší počet nových pracovníkov. Mierne zvyšovanie počtu pracovných miest na svojom pracovisku očakáva ďalších 8% zamestnancov.
Obávame sa straty zamestnania?
Obavy zo straty zamestnania sa v čase koronakrízy stali opäť reálnymi. Straty zamestnania sa v horizonte najbližšieho polroka aspoň do istej miery obáva až 29% pracujúcich. Pričom 7% zamestnancov sa straty svojej práce obáva veľmi.
Na opačnej strane je 72% zamestnaných, ktorí sa neobávajú, že by mohli prísť o svoje pracovné miesto. Približne štvrtina pracujúcich si je dokonca úplne istá, že obavy o prácu nie sú v ich prípade vôbec na mieste.
Ohrození sú predovšetkým ekonomicky najslabší
Vo prípade väčšiny ekonomických kríz platí, že najviac ohrozené sú ekonomicky najslabšie skupiny – ľudia s nižším vzdelaním a nižšími príjmami. Niečo obdobné sa práve teraz deje aj na Slovensku. Najväčšie obavy o stratu svojho pracovného miesta majú ľudia, ktorí už teraz zarábajú podpriemerne.
Spomedzi tých, ktorých mesačný čistý príjem je nižší ako 600 Eur, sa straty zamestnania obáva až 38% pracovníkov. Oproti celoslovenskému priemeru je to až o tretinu vyššia hodnota. Ak by sme sa pozreli len na tých, ktorí majú zo straty zamestnania dokonca veľké obavy, ich podiel v skupine podpriemerne zarábajúcich je až 12%. To je takmer dvojnásobne väčší počet v porovnaní s celou pracujúcou populáciou.
Na opačnej strane pomyselného rebríčka, ľudia s nadpriemernými príjmami sa straty zamestnania (v období nasledujúcich 6 mesiacov) obávajú výrazne menej. Obavy má len 18% pracujúcich. Je to o dve pätiny menej ako je celoslovenský priemer. Výrazné obavy o stratu zamestnania však majú len 2% z nadpriemerne zarábajúcich, čo je až trikrát menej, ako je priemer medzi všetkými pracujúcimi na Slovensku.
Najväčšie obavy na východnom Slovensku
Z geografického hľadiska sa straty zamestnania najviac obávajú ľudia na východnom Slovensku. V porovnaní s celoslovenským priemerom sú obavy vyššie o približne tretinu. Neistotu však pociťujú ľudia na celom Slovensku, ekonomicky silnú Bratislavu nevynímajúc.
Zdá sa, že obavy o stratu zamestnania majú skôr mladší pracovníci. Tí ešte nemajú toľko pracovných skúseností. Nazdávajú sa preto, že v prípade redukcie počtu pracovných miest prídu na rad skôr ako skúsenejší (starší) pracovníci, ktorí sú v zamestnaní a obdobnej pozícii už dlhšie.
O prieskume
Všetky uvedené informácie pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 15-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov v na prelome septembra a októbra 2020. Prieskum bol realizovaný metódou Multimode - kombináciou osobného a online dopytovania. Na otázky týchto konkrétnych otázok prieskumu odpovedali zamestnaní respondenti, vzorka 669 respondentov.
Comments