Ako zdraví sa cítime byť? Veľké porovnanie Slovenska so svetom.

Celkový pohľad na zdravie vo svete je optimistický, na Slovensku však máme výrazne iný pohľad na svoje zdravie.

Zdravie je komplexný pojem, ktorý ani zďaleka neznamená len absenciu chorôb.

Medzinárodný prieskum WIN Worldviews Survey odhaľuje zaujímavé rozdiely medzi tým, ako ľudia vnímajú svoje zdravie v rôznych kútoch sveta, vrátane Slovenska. Tento prieskum nám poskytuje cenný pohľad na to, ako sa vnímanie zdravia líši naprieč krajinami a aké faktory môžu ovplyvniť vnímane zdravia.

Ako vnímajú svoje zdravie ľudia vo svete? Slovensko na chvoste rebríčka

Celosvetovo sa väčšina ľudí cíti byť zdravá, no tento pohľad nie je rovnaký vo všetkých krajinách. Najpozitívnejšie hodnotenie vlastného zdravia sa objavilo v ázijsko-pacifickom regióne, kde sa za zdravých považujú takmer štyria z piatich ľudí. V Amerike a Európe však optimizmus mierne klesá a zdravými sa cítia približne tri štvrtiny obyvateľov.

Ak sa pozrieme na jednotlivé krajiny, Indonézia jednoznačne vedie rebríček – väčšina jej obyvateľov si myslí, že je zdravá. Veľmi podobne je na tom aj Vietnam, India, Mexiko a Čína, kde sa len málokto považuje za nezdravého.

V Európe je vnímanie zdravia oveľa menej optimistické. Kým v niektorých krajinách, ako Švédsko či Francúzsko, sa za zdravých považujú približne štyria z piatich ľudí, v iných je tento podiel podstatne nižší.

Najmenej lichotivé výsledky zo všetkých krajín zaznamenalo Slovensko, kde sa za zdravých považuje len niečo viac ako polovica obyvateľov. To znamená, že len o niečo menej ako polovica ľudí v našej krajine hodnotí svoje zdravie negatívne, čo je najhorší podiel spomedzi všetkých 39 skúmaných krajín.

Pri pohľade na rozdiely medzi mužmi a ženami sa ukazuje, že muži sa vo všeobecnosti cítia byť zdravší než ženy. Čo sa týka veku, platí, že mladí sa cítia byť zdravší než ľudia vo vyššom veku. Medzi mladými obyvateľmi Slovenska do 24 rokov sa takmer deväť z desiatich ľudí považuje za zdravých, čo je porovnateľné so svetom.

Rozdiel medzi svetom a Slovenskom sa však s pribúdajúcim vekom prehlbuje. Seniori nad 65 rokov vidia svoje zdravie výrazne pesimistickejšie než ich rovesníci vo svete. Kým globálne si svoje zdravie pochvaľujú dve tretiny ľudí vo vyššom veku, na Slovensku je to menej ako tretina.

Naše zdravie nie je len o subjektívnom pocite, ale aj o tom, aké životné návyky si osvojíme.

Pozrime sa preto na niektoré kľúčové faktory, ktoré môžu prispieť k lepšiemu alebo horšiemu zdraviu – od fajčenia a konzumácie alkoholu až po stres a užívanie liekov.

Naše zdravie ovplyvňujú nielen genetika a prostredie, ale aj každodenné návyky. Ako sú na tom obyvatelia Slovenska v porovnaní so svetom? Prieskum ukazuje niekoľko zaujímavých rozdielov.

Fajčenie a alkohol. Fajčenie je na Slovensku o niečo rozšírenejšie ako v globálnom priemere – pravidelne alebo pomerne často fajčí približne každý piaty Slovák. Konzumácia alkoholu má u nás svoje špecifiká – pravidelné pitie uvádza menšia časť populácie ako vo svete, no príležitostne pije alkohol na Slovensku viac ľudí.

Stres a samoliečba. V otázke stresu sú na tom obyvatelia Slovenska o niečo lepšie – pravidelný stres pociťuje menší podiel ľudí než vo svete. Zaujímavé je, že samoliečba, teda liečenie bez konzultácie s lekárom, je na Slovensku menej rozšírená než v celosvetovom meradle.

Lieky na predpis. V tomto prípade sa ukazuje jeden z najväčších rozdielov –  ľudia žijúci na Slovensku užívajú lieky na predpis častejšie ako zvyšok sveta. Približne polovica ľudí ich užíva pravidelne, čo je viac než globálny priemer.

Celkovo možno povedať, že obyvatelia Slovenska sa v mnohých návykoch podobajú zvyšku sveta, no v niektorých oblastiach sa odlišujú. Menej sa spoliehajú na samoliečbu, viac užívajú predpísané lieky a siahajú po alkohole skôr príležitostne než pravidelne.  

Návyky Slovákov

Pozrime sa teraz bližšie na konkrétne faktory, ako je konzumácia alkoholu, užívanie liekov či zvládanie stresu a ich špecifiká na Slovensku.

Alkohol – spoločenský fenomén, ktorý spája, rozdeľuje a často odráža kultúrne zvyklosti národa. Hoci si mnohí myslia, že Slováci patria medzi národy, kde alkohol tečie prúdom, realita je o niečo triezvejšia.

Len približne každý dvanásty obyvateľ Slovenska pripustil, že pije alkohol veľmi často. Naopak, takmer dve tretiny si dajú pohárik len výnimočne alebo vôbec. Keď sa pozrieme na rozdiely medzi mužmi a ženami, muži sú jednoznačne tí, ktorí po alkohole siahajú pravidelnejšie. Na druhej strane, medzi ženami je viac tých, ktoré pijú len občas alebo vôbec. Tento trend je podobný aj v globálnom priemere.

Užívanie liekov (na predpis) je v modernom svete bežnou súčasťou života. Kým niektorí ich berú len výnimočne, iní si bez nich nevedia predstaviť každodenné fungovanie.

Každý druhý obyvateľ Slovenska užíva lieky na predpis pomerne často. Naopak, približne štvrtina sa môže pochváliť tým, že ich takmer vôbec nepotrebuje. V globálnom priemere sa ukazuje odlišná situácia – pravidelných užívateľov liekov je o niečo menej a viac ľudí sa liekom dokáže úplne vyhnúť.

Podľa pohlavia sa ukazuje, že ženy na Slovensku siahajú po liekoch častejšie ako muži. Aj vo svetovom porovnaní je tento trend podobný. Nie je prekvapením, že čím je človek starší, tým viac liekov potrebuje. Zatiaľ čo medzi mladými dospelými do 24 rokov užíva lieky pravidelne len približne pätina, u ľudí nad 55 rokov je to už drvivá väčšina. V porovnaní so svetom však staršie vekové skupiny častejšie užívajú lieky.

Stres sa stal neoddeliteľnou súčasťou moderného života. Každý piaty obyvateľ Slovenska je pod neustálym tlakom. Približne jeden z piatich ľudí pociťuje stres veľmi často, zatiaľ čo ďalších, viac než 40%, sa s ním stretáva pomerne často. Ak sa pozrieme na celosvetové údaje, vidíme, že vo svete je stres ešte rozšírenejší – časté pocity stresu priznáva tretina ľudí, čo je výrazne viac ako na Slovensku.

Stres nepôsobí na všetkých rovnako a rozdiely sú viditeľné aj medzi mužmi a ženami. Na Slovensku sú pod stresom častejšie ženy. Zaujímavé však je, že muži na Slovensku hlásia stres častejšie než muži v globálnom priemere, zatiaľ čo u žien je to opačne.

Mladí ľudia na Slovensku vo veku 18 až 24 rokov sú pod najväčším tlakom v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami – veľká časť z nich priznáva, že stres prežívajú veľmi často. Ľudia nad 55 rokov sú na tom  o niečo lepšie. Vo vyššom veku sa podiel ľudí so silným stresom výrazne znižuje.

---

Informácie za Slovensko pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 18-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov v termíne 17.1.2025 – 22.1.2025. Prieskum bol realizovaný metódou online dopytovania.

Prieskum bol súčasťou celosvetového exkluzívneho prieskumného projektu Worldviews Survey. Výsledky za ostatné krajiny sú výsledkom spoločného prieskumného projektu združenia WIN (Worldwide Independent Network of Market Reserach), do ktorého bolo zapojených 39 krajín z celého sveta. Zber dát v jednotlivých krajinách prebiehal počas januára 2025.